Ak chceme poznať svoju budúcnosť, najskôr musíme poznať svoju minulosť – bez hrdej minulosti niet krásnej budúcnosti. Žijeme v unáhlenej dobe moderných technológií a technických vymožeností, a tak je vzácne vrátiť sa aspoň pomyslene do čias bez mobilov, internetu, sociálnych sietí, keď ľudia k sebe mali akosi bližšie...
20.10.2022 mal na našej škole prívlastok RETRO deň a niesol sa v duchu návratu do čias mladosti našich rodičov i starých rodičov. Učitelia, zamestnanci našej školičky a väčšina žiakov sa zaodela so pestrofarebných šiat, v školskom rozhlase zneli známe evergreeny a každý sa mohol vrátiť v čase pred niekoľko desaťročí aj na RETRO výstave v klubovni školy.
No nie len oblečenie bolo v tento deň nosným prvkom. Učitelia pripomenuli svojim žiakom ako prebiehal vyučovací proces kedysi. Mnohí si vyskúšali sedenie na hodine s rukami za chrbtom, prechádzanie sa dookola cez veľkú prestávku s desiatou v ruke či, vetranie prázdnych tried týždenníkmi. Dozvedeli sa niečo o pionierskej rovnošate či o tom, ako ich rodičia či starí rodičia cvičili Spartakiádu. Najstarší žiaci naučili najmladších žiakov staré hry, ktoré sa hrávali cez prestávku : „ skákanie cez gumu“ a hru „Panák“. Tí ktorí nabrali odvahu a prihlásili sa do súťaže, súťažili v skladaní Rubikovej kocky a v Navíjaní Joja. V jedálni si pochutnali na tradičnom školskom obede, ale nie s tradičným hliníkovom príborom.
Každá trieda navštívila výstavku, kde okrem tradičných kuchynských pomocníkov mali možnosť vidieť staré hračky, učebnice, oblečenie... Najviac ich ale zaujali staré telefóny na vytáčanie, kamery, gramofóny s platňami, ktoré mali možnosť si vypočuť, či pozeranie rozprávky cez diapozitívy. Peniaze, ktorými platilo v 80 rokoch minulého storočia či Bony z Tuzexu. Zbierky obrázkov, známok či pamätníky, ktoré boli neodmysliteľnou súčasťou každého dospievajúceho žiaka..
Pre žiakov sme si pripravili aj aktivity, kde na základe toho, ako veci vyzerali mali uhádnuť na čo sa používali. Priraďovali k predmetom ich správne názvy a teraz už vedia čo sú jarmilky, pigľajs či fertucha a verzatilka... A na záver každý žiak dostal niečo z minulostí – žuvačku Pedro.
Nie všetko, čo zostalo, už len v našich spomienkach nás – skôr narodených bolo zlé, patrí do zabudnutia. A už sa nehodí. Možno by sme mali niektoré veci „oprášiť“ a „ vrátiť“ do života. Medzi inými možno aj menej egoizmu, viac tolerancie, empatie... Veríme však, že tak ako móda v oblečení sa po čase vracia, len sa menia materiály, tak sa vrátia aj mnohé správne postoje a výchovne metódy, len s inými ľuďmi.
Pre všetkých to bol veselý, príjemný a spomienkový deň.
Mgr. Eva Kušnierová
Koordinátor ŠPZ
