Ako sa rodí chlebík, bola jedna z tém ktorú sme my, žiaci 2. ročníka, objavovali na OSV. Kým sa chlebík dostane na náš stôl je cesta dlhá a zložitá a podieľa sa na nej veľa osôb. Celý tento proces začína prácou družstevníkov, ktorí musia pripraviť pôdu a zasiať do nej zrno. Toto však nie je jediná práca družstevníkov, je pestrá a namáhavá. Naše vedomosti a poznatky získané na vyučovacích hodinách sme si upevnili a prehĺbili návštevou Roľníckeho družstva v Krásnej Hôrke. Privítala nás zootechnička družstva, p. Diežková, ktorá nás počas celej exkurzie sprevádzala, oboznamovala, vysvetľovala a trpezlivo odpovedala na všetky naše zvedavé otázky. Najskôr sme navštívili koniareň, kde chovajú koníky. Boli pekné, ale práca okolo nich je náročná. Denne im treba čistiť, kŕmiť, vodiť do výbehu, vyžadujú si celodennú starostlivosť. Cestou k výbehu sme sa zastavili pre ohrade, kde pobehovali mangalice. Tie si až tak veľa starostlivosti nevyžadujú, sú nenáročné. Chovajú ich hlavne pre chutné a zdravé mäso. No a potom sme už pozorovali kravičky, práve si pochutnávali na „raňajkách“. Vzorne vyjedali z válova potravu. V kravíne to vyzeralo tak trochu ako v dome. Kravičky jedia v „jedálni“, odtiaľ sa presúvali do miestnosti, kde sa mohli napiť a potom odpočívať, aby strávili potravu. Chovajú ich tu okolo 157 kusov a asi 120 denne doja v novej modernej „dojárni.“ Teta nám porozprávala, že všetky údaje o každej kravičke má uložené v počítači pod číslom, ktoré mala každá kravička na štítku okolo krku. V ďalšej budove sme videli niekoľko čerstvo narodených teliatok, tie väčšie behali vonku vo výbehu. Posledná zastávka bola pri kozliatkach, bolo ich veľa, menšie i väčšie, s rožkami aj bez nich, biele, ale aj zopár kusov tmavých. Okrem nich chovajú ešte okolo 170 kozičiek, ale tie sme nevideli, pretože boli ešte na paši.
No neboli to len zvieratká, ktoré sme videli a veľa sa o nich dozvedeli. V areáli družstva sa pohybovali pracovníci, ktorí pripravovali krmivo pre zvieratá na zimu, seno, siláž, čistili kravín, dojáreň a vykonávali ďalšie práce. Bez nich by sme veru nemali dostatok potravy na našich stoloch. Myslím, že odteraz si bude každý z nás viac vážiť všetku potravu a budeme sa snažiť, aby nikto z nás jedlom neplytval.
